Nariadenie technickej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt, alebo nariadenie technickej kontroly zvláštnej, a to na základe kontroly vykonanej v inom členskom štáte Európskej únie ako je členský štát registrácie vozidla
Nejeden prevádzkovateľ medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy (ďalej len „prevádzkovateľ“) sa stretol so situáciou, kedy mu bolo príslušným okresným úradom nariadené vykonanie novej technickej kontroly, a to aj napriek platnej pravidelnej technickej kontrole. Obdržaniu takéhoto rozhodnutia predchádzala cestná technická kontrola v niektorom z členských štátov Európskej únie (pozn. najmä vo Veľkej Británie), kde boli v rámci kontroly zistené technické nedostatky na kontrolovanom vozidle. V niektorých prípadoch mohlo ísť o technické nedostatky závažného charakteru, v iných prípadoch o jednoducho a rýchlo odstrániteľné nedostatky. Bez ohľadu na závažnosť nedostatku, však nejeden prevádzkovateľ spomínané rozhodnutie obdržal a následne sa podrobil novej technickej kontrole. V mnohých prípadoch však išlo o menej závažné technické nedostatky, ktoré boli v čase vydania rozhodnutia príslušného okresného úradu už odstránené.
Cieľom tohto článku je analýza právnej úpravy postupu príslušných okresných úradov na území Slovenskej republiky v prípade vydania rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje vykonanie pravidelnej technickej kontroly mimo ustanovených lehôt, alebo nariadenia technickej kontroly zvláštnej (ďalej len „Rozhodnutie“), a to na základe kontroly vykonanej v inom členskom štáte Európskej únie ako v členskom štáte registrácie vozidla. Autor vychádza z predpokladu, že kontrolované vozidlo je registrované na území Slovenskej republiky a preto sa naň v celom rozsahu aplikujú ustanovenia slovenského zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“).
1. Právna úprava postupu príslušných slovenských orgánov v prípade obdržania oznámenia o zistení nedostatkov počas cestnej technickej kontroly vykonanej v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike
Technické kontroly cestných vozidiel, upravuje zákon č. 725/2004 Z. z., pričom technickou kontrolou sa rozumie prehliadka a posúdenie technického stavu vozidla, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek.
V prípade, ak sa počas cestnej technickej kontroly vykonanej v inom členskom štáte zistia nedostatky technického stavu vozidla, príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa kontrola vykonala, oznámi Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ďalej len ako „Ministerstvo“) vykonanie kontroly a zistené nedostatky. Ministerstvo na základe oznámenia a žiadosti od iného členského štátu o nebezpečných chybách zistených cestnou kontrolou na vozidle evidovanom v Slovenskej republike, postúpi oznámenie a žiadosť príslušnému okresnému, ktorý rozhodne o vykonaní technickej kontroly zvláštnej podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. Prevádzkovateľ je následne povinný na vlastné náklady podrobiť vozidlo takejto kontrole. Ministerstvo povinne informuje príslušné úrady členského štátu, v ktorom sa kontrola vykonala o prijatých opatreniach.
a) Hmotnoprávne predpoklady na vydanie Rozhodnutia
V zmysle § 54 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z. z., Ministerstvo na základe oznámenia a žiadosti od iného členského štátu o nebezpečných chybách zistených cestnou technickou kontrolou na vozidle evidovanom v Slovenskej republike postúpi oznámenie a žiadosť príslušnému okresnému úradu, ktorý rozhodne o vykonaní technickej kontroly pravidelnej podľa § 49 ods. 2 písm. a) alebo technickej kontroly zvláštnej podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z.
Zároveň podľa § 54 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z. z., ak sa pri cestnej technickej kontrole vozidlo vyhodnotí ako nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, kontrolný orgán môže uložiť vodičovi vozidla povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole v stanici technickej kontroly.
S poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 725/2004 Z. z. má autor za to, že na to, aby okresný úrad bol oprávnený nariadiť vykonanie technickej kontroly musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
- na vozidle boli zistené nebezpečné chyby a
- vozidlo bolo vyhodnotené ako nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a
- Ministerstvo obdržalo Oznámenie o nebezpečných chybách a zároveň Žiadosť na vykonanie technickej kontroly vozidla.
Autor má za to, že ak nie sú naplnené vyššie uvedené predpoklady, nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie Rozhodnutia.
b) Procesnoprávne predpoklady na vydanie Rozhodnutia
V praxi sa autor stretol opakovane so situáciou, kedy prevádzkovateľ obdržal Rozhodnutie, pričom vydaniu takéhoto Rozhodnutia nepredchádzalo žiadne konanie.
V tejto súvislosti autor poukazuje na § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v zmysle ktorého na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie je príslušný okresný úrad povinný postupovať pri vydaní Rozhodnutia v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku.
Procesné práva prevádzkovateľa
Procesné právo prevádzkovateľa byť informovaný o začatí správneho konania a mať možnosť sa v konaní vyjadriť a navrhnúť doplnenie konania ešte pred vydaním samotného Rozhodnutia je zakotvené aj v § 3 Správneho poriadku, ktorý upravuje základné pravidlá správneho konania, konkrétne autor poukazuje na ods. 2 predmetného ustanovenia: „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“
V prípade ak okresný úrad prevádzkovateľa neinformuje o začatí správneho konania a neumožní mu uplatniť jeho práva účastníka správneho konania, rozhodnutie jednoznačne trpí procesnou vadou pre ktorú by malo byť v odvolacom konaní zrušené. Takýmto postupom totiž správny orgán odníme prevádzkovateľovi možnosť konať pred správnym orgánom, čím poruší jeho procesné práva.
Uplatňovanie práv účastníka konania je pritom nesmierne dôležité, a to najmä v prípade ak prevádzkovateľ nesúhlasí s nariadenou technickou kontrolou. Práve v konaní, ktoré predchádza vydaniu Rozhodnutia má prevádzkovateľ možnosť predložiť dôkaz o tom, že vozidlo nemá vady zistené počas kontroly v inom členskom štáte, nakoľko tieto už boli riadne odstránené. Relevantným dôkazom v takomto prípade je napríklad faktúra o oprave vozidla so špecifikáciou odstraňovanej vady.
Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že Rozhodnutie musí vždy vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom samotný fakt, že v konaní došlo k porušeniu procesných práv účastníka správneho konania, vylučuje naplnenie tejto základnej podmienky vydania akéhokoľvek rozhodnutia.
V tejto súvislosti si autor dovolí poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sž 49/2004 v zmysle ktorého: „Ak prvostupňový správny orgán bez toho, že by žalobcovi oznámil začatie správneho konania, a že by sám vykonával akékoľvek šetrenie alebo dokazovanie a rozhodol bez toho, že by dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, neumožnil mu navrhnúť dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci, potom takýmto konaním porušil procesné práva žalobcu. V prípade, že pochybenie správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani žalovaný (odvolací správny orgán), a to napriek tomu, že to bolo v odvolaní namietané, je to dôvod, aby správny súd podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.“
Podklad pre vydanie Rozhodnutia
Povinnosť správnych orgánov riadne zistiť skutkový stav, ktorý je podkladom pre vydanie Rozhodnutia priamo vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“
V zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Spravidla jediným podkladom na základe ktorého príslušný okresný úrad vydá Rozhodnutie je oznámenie Ministerstva, ktorého prílohou je informácia o kontrole od príslušného orgánu členského štátu. Autor sa domnieva, že okrem uvedených dokladov, by mal správny orgán disponovať dôkazmi o skutočnostiach uvedených v písm. A tohto článku, t. j. o nasledovných skutočnostiach:
- na vozidle boli zistené nebezpečné chyby a
- vozidlo bolo vyhodnotené ako nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a
- Ministerstvo obdržalo Žiadosť od iného členského štátu na vykonanie technickej kontroly vozidla.
Autor sa domnieva, že jednoduché oznámenie o zistení nedostatkov, najmä ak ide o nedostatky menej závažné a odstrániteľné, nie je relevantným podkladom na vydanie Rozhodnutia. Uvedené platí o to viac, ak prevádzkovateľ v správnom konaní predložil dôkaz o tom, že vytknuté chyby boli odstránené.
Správny orgán by mal totiž vždy skúmať, či zistená závada na vozidle je takou závadou, ktorá spôsobuje že vozidlo je nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, má autor má za to, že ak nie sú naplnené všetky vyššie uvedené podmienky, vyžadovanie vykonania opakovanej technickej kontroly, keď pôvodná technická kontrola je v danom čase stále platná, je požiadavkou v rozpore so zákonom, ktorá nemá oporu v zákone a neprimerane zaťažuje účastníka konania, čím mu spôsobuje neprimerané a neoprávnené náklady.
Autor má za to, že zavedenie jednotnej kategorizácie nebezpečných nedostatkov pre všetky členské štáty Európskej únie, s čím súvisí aj zavedenie jednotných opatrení, ktoré by sa uplatňovali v prípade zistenia predmetných nebezpečných nedostatkov v inom členskom štáte, by mohlo viesť k eliminácii nezákonných rozhodnutí v diskutovanej oblasti. Nie je totiž možné súhlasiť so súčasnou tendenciou, kedy okresné úrady automaticky nariaďujú vykonanie pravidelnej technickej kontroly mimo ustanovených lehôt, alebo technickej kontroly zvláštnej, a to bez výnimky, potom ako obdržia oznámenie Ministerstva, bez ohľadu na charakter zisteného nedostatku počas cestnej technickej kontroly vykonanej v inom členskom štáte.
JUDr. Zuzana Bukvišová
advokátka
LEGART s.r.o., advokátska kancelária
Nitrianska 3, 821 08 Bratislava
tel. kontakt: +421 2 44 25 12 32
e-mail: bukvisova@legart.sk
spolupracujúca s medzinárodnou právnou kanceláriou TLA špecializujúcou sa výlučne na dopravné právo s pobočkami vo viacerých členských štátoch Európskej únie.
Kolenkaai 4, 8800 Roeselare
Belgické kráľovstvo